Love at first sight 36

Love at first sight 36.
For you Kika ;) Ďakujte iba Kike že je tu nová časť....inak by som ju tu dala neviem kedy......

Amie
Čo s ním je?" pozrela som sana doktora ačakal odpoveď na moju otázku
"Mal veľmi veľa a ´tažke poranenia v oblastiach hrudníka, taktiež utrpel veľmi silný otras mozgu. Všetko sa na´m podarilo no je v kóme a je možné že..." odmlčal sa
"Že?" spýtal sa doktor
"Že si nebude všetko pamätať" pozre sa sa na mňa. So slzami v očiach som sa otočila k Georgovi a hodila sa mu do náručia.
"Prosím povedz mi že to je iba sen" rozplakal som sa.
"Kiež by som mohol" pohladil ma po chrbte. Sadol si aj so mnou na stoličku a utišoval ma.
"Kedy môžeme ísť za ním?" pozrela som sa na doktora.
"Je na izbe s čislom 323."pohladil ma po pleci "je siný..." pousmial sa a odišiel. Postavila som sa a vyšla smeromz uličky.
"Zlatko...druhá strana" chytil ma za ruku George
"Ach...samozrejme " pozrela som sa na neho a kráčala opačným smerom. Kráčali sme v tivhosti, každý ponorený vo svojich myšlienkach. Došli sme pre d izbu 323. George otvoril dvere. Pohľad na môjho brata nebol najkrajší. škrabance po tvári, okolo hlavy mal obmotaný obvez, jednu ruku v sádre a všade okolo neho boli samé hadičky a pípacie prístroje. Podišla som k Jamesovi.
"James....čo sa ti to stalo" sadla som si na stoličku a chytila ho za ruku. Po líciach mi stekali slzy. Zacítila som že sa za mňa postavil George. Ruky si položil na moje plecia.
"Karen (Jeho priateľak) o tom vie?" pozrela som sa na George
"Nemám to odkiaľ vedieť ale možno nie...to by tu už...." nedopovedal, lebo vošla dnu Karen
"Och zlatíčko!" rozplkala sa a podišla k nemu. Pozrela som sa na ňu a zotrela si slzy. Podišla som ku nej a objala ju
"Je mi to strašne ľúto" pohladila som ju po hlave.
"č-čo povedal doktor?" odtiahla sa a pozrela sa na mňa.
"Utrpel veľmi vážne poranenia v oblasti hrudníka, otras mozgu a teraz je v kóme a a možno si nebude všetko pamätať." pozrela som sa na ňu.
"Pre boha" rozplakal sa a objala ma. Tíšila som ju a zavrela oči.
"S-Som tehotná" vyhŕklo z nej. Otvorila som oči a nevedla čo povedať. "Dnes som mu to chcela povedať a a čo ak si ma nebude pamätať a ja zostanem sama, s mojím drobcom" rozplakal sa
"Sme tu pre teba, ja a aj George" pohladila som ju po vlasoch
"Ďakujem vám" pozrela sa na nás oboch
"Tak my ťa tu necháme samú a zajtra prídeme"
"Dobre" pousmiala sa
"Ahoj"
"Ahojte" šepla a zamával nám. Domov sme šli v tichosti, poďakovali sme sa pani Johnsovej a všetci traja šli spať.......